Článok si môžete vypočuť aj v audio verzii.
Väčšina úmrtí na Slovensku pripadá na ochorenia, ktoré sa môžu roky vyvíjať bez bolesti a výrazných príznakov. Mnohé z nich majú spoločné rizikové faktory, ktoré možno ovplyvniť životným štýlom aj včasnou liečbou.
O ktoré choroby, ktorým sa dá predísť, ide konkrétne? Upozorňujeme, že článok nenahrádza konzultáciu s lekárom.
Najčastejšie choroby a príčiny smrti na Slovensku
Podľa Štatistického úradu SR zomrelo v roku 2025 na Slovensku približne 53,5 tisíca ľudí. Najčastejšou príčinou úmrtí boli choroby obehovej sústavy, ktoré si vyžiadali približne 24,1 tisíca životov, teda asi 45 % všetkých úmrtí.
Druhou najčastejšou príčinou boli nádory s približne 13,3 tisíca úmrtiami. Tieto dve skupiny predstavovali spolu približne 70 % úmrtí.[1] Aj európske údaje poukazujú na význam prevencie.
Podľa Eurostatu bolo v roku 2023 v EÚ medzi ľuďmi mladšími ako 75 rokov zaznamenaných 1,03 milióna úmrtí z príčin, ktorým sa dalo predísť alebo ich bolo možné odvrátiť účinnou zdravotnou starostlivosťou.[2]
Civilizačné ochorenia sú skupinou chorôb, ktorých vznik a rozvoj sú často spojené aj so životným štýlom a ovplyvniteľnými rizikovými faktormi.
6 civilizačných chorôb, ktoré spolu súvisia
Vysoký krvný tlak, „tichý zabijak“ zvýšený cholesterol, obezita a cukrovka 2. typu nie sú izolované problémy. Spolu s ďalšími faktormi môžu prispievať k poškodeniu ciev a rozvoju aterosklerózy. Medzi závažné následky patria infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda.
- Vysoký krvný tlak. Často nemá zjavné príznaky, no dlhodobo zaťažuje cievy a srdce.
- Zvýšený cholesterol. Jeho nadbytok môže podporovať ukladanie tukových látok v stenách tepien.
- Obezita. Zvyšuje riziko viacerých chronických ochorení a predstavuje kardiovaskulárne riziko.
- Cukrovka 2. typu. Môže dlhodobo poškodzovať cievy a ďalšie orgány.
- Infarkt myokardu. Vzniká najčastejšie pri náhlom obmedzení prívodu krvi do časti srdcového svalu.
- Cievna mozgová príhoda. Môže vzniknúť pri upchatí alebo prasknutí cievy v mozgu. Vyžaduje okamžitú zdravotnú pomoc.
Všetky tieto diagnózy a civilizačné choroby majú jedno spoločné. Ako ukazujú aj štúdie [3], predísť civilizačným chorobám pomôže zdravý životný štýl a minimalizácia rizikových faktorov.
Prevencia však zahŕňa viac, než sledovanie jedinej hodnoty, ako je napríklad cholesterol norma.
Aké zdravotné hodnoty upozornia na zvýšené riziko?
Krvný tlak, cholesterol, hladina cukru v krvi aj telesná hmotnosť patria medzi ukazovatele, ktoré pomáhajú posúdiť riziko civilizačných ochorení.
Aké hodnoty sa považujú za normálne u dospelých?
| Ukazovateľ | Orientačná hodnota |
|---|---|
| Krvný tlak | Normálny krvný tlak cca 120/70 mmHg. |
| Celkový cholesterol | Žiaduca hodnota je spravidla pod 5,0 mmol/l. |
| Glykémia nalačno | Približne 3,9 – 5,5 mmol/l. |
| BMI | 18,5 – 24,9 kg/m² znamená normálnu hmotnosť u dospelých. |
| Pomer obvodu pása k výške | Menej ako 0,5 je orientačným ukazovateľom nižšieho rizika centrálnej obezity. |
Uvedené hodnoty sú orientačné pre dospelých a nemusia byť ideálne pre každého. Pri cholesterole závisí odporúčaná hodnota najmä od celkového kardiovaskulárneho rizika.
Ľudia s vyšším rizikom potrebujú nižšiu hladinu LDL cholesterolu. Aj krvný tlak sa posudzuje s ohľadom na vek a zdravotný stav.
Ak máte opakovane zvýšené hodnoty, poraďte sa s lekárom. Jedno meranie navyše nemusí spoľahlivo vystihovať váš zdravotný stav.
Ktoré hodnoty viete overiť doma a ako?
Domáce meranie pomáha sledovať zmeny a upozorniť na hodnoty, ktoré si zaslúžia odbornú kontrolu. Nenahrádza však preventívnu prehliadku.
- Krvný tlak. Merajte si ho validovaným tlakomerom v pokoji a pri opakovane zvýšených výsledkoch sa poraďte s lekárom.
- Hmotnosť a obvod pása. Sledujte ich pravidelne, ideálne za podobných podmienok. Samotná hmotnosť nevystihuje celé zdravotné riziko.
- Glykémia. Glukomer umožňuje orientačné domáce sledovanie cukru v krvi, no diagnostiku cukrovky musí potvrdiť zdravotník.
Mohlo by vás zaujímať
Cukrovka. Aké má príznaky a dá sa liečiť? Prečítajte si náš článok.
Kedy nestačí domáce meranie
Preventívna prehliadka u všeobecného lekára je na Slovensku hradená z verejného zdravotného poistenia raz za dva roky, u darcov krvi raz ročne.
Súčasťou kontroly môžu byť aj krvné testy na cholesterol a glykémiu podľa zdravotného stavu a odporúčaní lekára. Ten dokáže posúdiť celkové kardiovaskulárne riziko a odporučiť ďalší postup.
Pri náhlej silnej bolesti na hrudi, dýchavičnosti, náhlej slabosti alebo ovisnutí polovice tváre, poruche reči či náhlej poruche videnia, volajte 155. Nečakajte, či príznaky samy ustúpia.
Prevencia začína každodennými rozhodnutiami
Prevencia kardiovaskulárnych ochorení, ale v podstate akýchkoľvek civilizačných chorôb, je založená na zdravom životnom štýle.
Zdravý životný štýl obyvateľstva v každom veku zahŕňa vyváženú stravu, pravidelný pohyb, nefajčenie, primeranú telesnú hmotnosť a dostatok spánku.
Rovnako dôležité je poznať svoje hodnoty, chodiť na preventívne prehliadky a dodržiavať odporúčanú liečbu. Včasné odhalenie rizikových faktorov môže pomôcť predísť vážnym komplikáciám.
FAQ – najčastejšie otázky
1. Čo sú civilizačné ochorenia a prečo sú také rozšírené?
Civilizačné ochorenia sú choroby, ktorých vznik a rozvoj sú úzko spojené so životným štýlom a ovplyvniteľnými rizikovými faktormi. Patrí medzi ne vysoký krvný tlak, zvýšený cholesterol, obezita, cukrovka 2. typu, infarkt myokardu a cievna mozgová príhoda. Na Slovensku sú choroby obehovej sústavy a nádory spolu zodpovedné za približne 70 % všetkých úmrtí, pričom mnohým z nich by bolo možné predísť včasnou prevenciou a liečbou.
2. Prečo sú vysoký tlak a cholesterol také nebezpečné, keď nič nebolí?
Práve preto sú tak zákerné. Vysoký krvný tlak ani zvýšený cholesterol väčšinou nemajú zjavné príznaky, no dlhodobo a potichu poškodzujú cievy a srdce. Zvýšený cholesterol podporuje ukladanie tukových látok v stenách tepien, čo vedie k ateroskleróze. Výsledkom môže byť infarkt alebo mozgová mŕtvica, ktoré prídu náhle a bez predchádzajúceho varovania. Preto sa im hovorí tichí zabijaci.
3. Aké hodnoty by som mal poznať a sledovať?
Medzi kľúčové ukazovatele patrí krvný tlak, ktorého normálna hodnota je okolo 120/70 mmHg, celkový cholesterol pod 5,0 mmol/l, glykémia nalačno v rozmedzí 3,9 až 5,5 mmol/l a BMI v rozmedzí 18,5 až 24,9 kg/m². Uvedené hodnoty sú orientačné – pri cholesterole závisí odporúčaná hodnota od celkového kardiovaskulárneho rizika a aj krvný tlak sa posudzuje s ohľadom na vek a zdravotný stav. Pri opakovane zvýšených hodnotách sa poraďte s lekárom.
4. Dá sa civilizačným ochoreniam predísť?
Áno, mnohým z nich predísť možno. Základom je zdravý životný štýl – vyvážená strava, pravidelný pohyb, nefajčenie, primeraná telesná hmotnosť a dostatok spánku. Rovnako dôležité je poznať svoje hodnoty a chodiť na preventívne prehliadky. Včasné odhalenie rizikových faktorov môže zabrániť vážnym komplikáciám. Ako ukazujú štúdie, minimalizácia ovplyvniteľných rizikových faktorov má preukázateľný vplyv na zníženie rizika.
5. Ako často by som mal chodiť na preventívne prehliadky?
Preventívna prehliadka u všeobecného lekára je na Slovensku hradená z verejného zdravotného poistenia raz za dva roky, u darcov krvi raz ročne. Súčasťou kontroly môžu byť aj krvné testy na cholesterol a glykémiu. Lekár dokáže posúdiť celkové kardiovaskulárne riziko a odporučiť ďalší postup. Domáce meranie krvného tlaku, hmotnosti alebo glykémie pomocou glukomera preventívnu prehliadku nedokáže nahradiť, môže ju však vhodne doplniť.
6. Kedy treba okamžite volať záchranku?
Pri náhlej silnej bolesti na hrudi, dýchavičnosti, náhlej slabosti alebo ovisnutí polovice tváre, poruche reči či náhlej poruche videnia volajte 155 okamžite. Tieto príznaky môžu naznačovať infarkt alebo mozgovú mŕtvicu, pri ktorých rozhodujú minúty. Nečakajte, či príznaky samy ustúpia – čas od začiatku príznakov do začiatku liečby priamo ovplyvňuje rozsah poškodenia a šance na zotavenie.
Zdroje:
- https://slovak.statistics.sk/ExportPdf2/PdfExportSrvlt?Document=53eceaaf-aefa-4b84-bd66-eb141e02c98b
- https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Preventable_and_treatable_mortality_statistics
- https://www.nejm.org/doi/full/10.1056/NEJMoa2206916
Kristína Maricáková
Volám sa Kristína a vyštudovala som farmáciu na Univerzite Komenského v Bratislave a venujem témam o zdraví a liekoch. Veľmi rada čítam, cestujem, fotografujem, pečiem a spievam. Rada skúšam nové veci, hlavne čo sa týka kozmetiky.
Viac o mne ➡