Problémy s análnymi žľazami u psa: Ako ich rozpoznať a čo robiť?

Pes si sadne na zem a začne sa zadkom posúvať po koberci či podlahe. Mnohí majitelia tento zvláštny pohyb poznajú ako „sánkovanie“.

Hoci môže vyzerať úsmevne, často signalizuje, že psa niečo v okolí konečníka svrbí, tlačí alebo bolí. Jednou z častých príčin bývajú problémy s análnymi žľazami, presnejšie análnymi vačkami.

Za normálnych okolností o nich majiteľ psa ani nevie.

Keď sa však nedokážu prirodzene vyprázdniť, ich obsah sa môže hromadiť a vzniká nepríjemný problém, ktorý sa môže bez riešenia zhoršovať.

Čo sú análne žľazy a na čo psovi slúžia?

Po oboch stranách análneho otvoru sa nachádzajú dva malé análne vačky. Obsahujú pachový sekrét s veľmi výrazným, pre každého psa charakteristickým pachom.

Tieto pachové látky sú súčasťou prirodzenej komunikácie medzi psami. Aj preto sa psy pri stretnutí tak intenzívne zaujímajú o zadnú časť tela druhého psa.

Pri normálnom vyprázdňovaní sa malé množstvo sekrétu z análnych vačkov uvoľňuje spolu so stolicou.

Pevná stolica vytvára pri prechode konečníkom tlak, ktorý napomáha ich prirodzenému vyprázdneniu.

Problém nastáva, keď tento mechanizmus nefunguje dostatočne.

Ako spoznať problém s análnymi žľazami?

Najznámejším príznakom je práve sánkovanie – ťahanie zadku po podlahe alebo zemi. Nie je však jediným.

Pes môže:

• opakovane olizovať alebo hrýzť oblasť okolo konečníka,

• často sa otáčať smerom k zadnej časti tela,

• byť nepokojný pri sedení,

• mať problém alebo bolesť pri vyprázdňovaní,

• odmietať si sadnúť,

• reagovať bolestivo pri dotyku v okolí chvosta a konečníka,

• mať začervenanú alebo opuchnutú oblasť okolo análneho otvoru,

• náhle veľmi nepríjemne zapáchať.

Pre sekrét análnych vačkov je typický veľmi intenzívny, prenikavý až rybací zápach.

Niekedy sa malé množstvo sekrétu uvoľní aj pri silnom strese alebo strachu, hoci pes inak žiadny zdravotný problém nemá.

Sánkovanie nemusí vždy znamenať análne žľazy

Ak pes ťahá zadok po podlahe, nie je dobré automaticky predpokladať, že potrebuje vytlačiť análne žľazy.

Podobné správanie môže spôsobovať aj podráždenie kože v okolí konečníka, zvyšky stolice zachytené v srsti, parazity, alergické či dermatologické problémy alebo iné ochorenia.

Ak sa preto sánkovanie opakuje, najlepšie je zistiť skutočnú príčinu namiesto automatického vytláčania análnych vačkov.

Prečo sa análne vačky upchávajú?

U niektorých psov sa problém objaví iba raz, u iných sa opakuje pravidelne. Dôvodov môže byť viac.

Riziko môže zvyšovať napríklad dlhodobo mäkká alebo kašovitá stolica. Ak stolica nevytvára dostatočný tlak, análne vačky sa nemusia pri vyprázdňovaní úplne vyprázdniť.

Úlohu môže zohrávať aj telesná stavba psa, nadváha, kožné a alergické problémy či individuálna predispozícia.

Problémy sa často spomínajú najmä pri menších plemenách, ale môžu sa objaviť u psa akejkoľvek veľkosti.

Ak sa análne vačky opakovane plnia, nestačí vždy riešiť iba ich vyprázdnenie. Je vhodné s veterinárom hľadať aj dôvod, prečo sa problém vracia.

Treba psovi análne žľazy pravidelne vytláčať?

Ak sa análne vačky prirodzene vyprázdňujú a pes nemá žiadne ťažkosti, rutinné preventívne vytláčanie zvyčajne nie je potrebné.

Častá manipulácia bez dôvodu môže oblasť zbytočne dráždiť. Nie každý pes teda potrebuje análne vačky „čistiť“ v pravidelných intervaloch.

Iná situácia je pri psovi, ktorý má opakované problémy a veterinár odporučí pravidelné kontroly alebo vyprázdnenie vačkov.

Frekvencia sa potom stanovuje individuálne podľa konkrétneho zvieraťa.

Môžem análne žľazy vytlačiť doma?

Na internete možno nájsť množstvo návodov, ako análne vačky vyprázdniť svojpomocne. Ak však neviete, čo presne robíte, nie je vhodné začínať metódou pokus–omyl.

Nesprávny alebo príliš silný tlak môže byť pre psa bolestivý a podráždiť okolité tkanivo.

Navyše bez vyšetrenia nemusíte vedieť, či ide iba o naplnené vačky, alebo už o zápal, infekciu či absces.

Pri prvom výskyte problému je preto rozumnejšie nechať psa vyšetriť veterinárom.

Ak má pes tendenciu k opakovanému plneniu análnych vačkov a veterinár považuje domáce vyprázdňovanie za vhodné, môže majiteľovi ukázať bezpečný postup.

Keď sa z upchatého vačku stane zápal

Ak sa nahromadený obsah nedokáže uvoľniť, môže zhustnúť a vačok sa môže upchať. Následne môže vzniknúť zápal alebo infekcia.

Pes býva vtedy výrazne citlivejší, oblasť môže byť začervenaná a opuchnutá a dotyk môže spôsobovať bolesť.

V pokročilejšom štádiu môže vzniknúť absces – dutina naplnená hnisom. Ten môže napokon prasknúť cez kožu vedľa konečníka.

Majiteľ si potom môže všimnúť krvavý alebo hnisavý výtok či otvorenú bolestivú ranku.

Takýto stav už patrí jednoznačne do rúk veterinára.

Kedy treba navštíviť veterinára?

Veterinárne vyšetrenie neodkladajte najmä vtedy, ak:

• je oblasť pri konečníku výrazne opuchnutá alebo začervenaná,

• pes prejavuje bolesť,

• objaví sa krv, hnis alebo otvorená rana,

• pes má problém s vyprázdňovaním,

• je apatický alebo sa jeho celkový stav zhoršil,

• sánkovanie a olizovanie sa opakovane vracajú,

• problémy pretrvávajú aj po vyprázdnení análnych vačkov.

Veterinár môže posúdiť naplnenie vačkov, charakter ich obsahu a stav okolitého tkaniva.

Podľa nálezu môže postačovať vyprázdnenie a ošetrenie, pri zápale alebo infekcii však môže byť potrebná ďalšia liečba.

Môže pomôcť strava a vláknina?

Pri niektorých psoch môže mať význam úprava konzistencie stolice.

Dostatočne formovaná stolica vytvára pri vyprázdňovaní prirodzený tlak na análne vačky, čo môže podporovať ich vyprázdňovanie.

Veterinár môže pri opakovaných problémoch odporučiť úpravu stravy alebo vhodný zdroj vlákniny.

Nie je však správne automaticky pridávať veľké množstvo vlákniny každému psovi s problémami análnych vačkov – príčina nemusí súvisieť iba so stolicou.

Dôležité je tiež riešiť dlhodobé hnačky či opakovane mäkkú stolicu a udržiavať psa v primeranej telesnej kondícii.

Dá sa problémom s análnymi žľazami predchádzať?

Nie všetkým prípadom sa dá zabrániť. U psa, ktorý má na problémy anatomickú alebo inú individuálnu predispozíciu, sa môžu opakovane vracať.

Pomôcť však môže:

• udržiavanie zdravej telesnej hmotnosti,

• kvalitná a vyvážená strava,

• riešenie dlhodobo mäkkej stolice alebo hnačky,

• dostatok pohybu,

• včasné riešenie kožných a alergických problémov,

• sledovanie prvých príznakov, najmä opakovaného sánkovania a olizovania.

Pri psoch s opakovanými ťažkosťami je vhodné nastaviť ďalší postup spolu s veterinárom.

Sánkovanie nie je zlozvyk

Keď pes začne ťahať zadok po podlahe, nesnaží sa majiteľa pobaviť ani si vytvoriť nový zlozvyk. Je to signál, že ho v tejto oblasti pravdepodobne niečo dráždi.

Niekedy ide iba o naplnené análne vačky, inokedy môže byť príčina úplne iná.

Jednorazové krátke sánkovanie ešte nemusí znamenať vážny problém, ale ak sa správanie opakuje alebo sa pridá bolesť, opuch, zápach či výtok, je vhodné psa nechať vyšetriť.

A najmä – análne žľazy nie sú niečo, čo treba každému zdravému psovi preventívne a pravidelne vytláčať.

Ak fungujú tak, ako majú, najlepšie je nechať ich robiť svoju prácu prirodzene.