Kašeľ u psa: Kedy je neškodný a kedy treba navštíviť veterinára?

Pes zrazu začne kašľať, akoby mu niečo uviazlo v hrdle. Inokedy zakašle iba po potiahnutí na vôdzke, po behaní alebo v noci.

Jednorazové zakašľanie nemusí znamenať vážny problém, ale opakovaný alebo dlhotrvajúci kašeľ by sme nemali ignorovať.

Kašeľ totiž nie je samostatné ochorenie, ale príznak, ktorý môže mať množstvo príčin – od podráždenia dýchacích ciest cez infekčné ochorenia až po problémy so srdcom.

Dôležité je sledovať nielen samotný kašeľ, ale aj to, kedy sa objavuje, ako znie a či psa sprevádzajú ďalšie zdravotné ťažkosti.

Prečo pes kašle?

Kašeľ je prirodzený obranný reflex. Organizmus sa ním snaží odstrániť z dýchacích ciest hlien, prach, cudzie častice alebo iné dráždivé podnety.

Občasné zakašľanie preto môže byť úplne neškodné.

Ak však pes kašle opakovane, kašeľ sa zhoršuje alebo trvá dlhšie, treba hľadať jeho príčinu.

Kašeľ môže súvisieť napríklad s:

• infekciou dýchacích ciest,
• podráždením hrtana alebo priedušnice,
• kolapsom priedušnice,
• zápalom priedušiek,
• zápalom pľúc,
• vdýchnutým cudzím telesom,
• parazitárnym ochorením,
• ochorením srdca,
• nádorovým ochorením,
• ďalšími ochoreniami dýchacieho systému.

Samotný zvuk kašľa preto na stanovenie diagnózy nestačí.

Kotercový kašeľ – častá príčina infekčného kašľa

Jednou zo známych príčin náhle vzniknutého kašľa je infekčný respiračný komplex psov, ktorý majitelia poznajú skôr pod názvom psincový alebo kotercový kašeľ.

Nejde pritom o infekciu spôsobenú jediným pôvodcom. Na ochorení sa môžu podieľať rôzne vírusy a baktérie.

Typickým prejavom býva náhle vzniknutý, výrazný, suchý a dráždivý kašeľ.

Niekedy pôsobí tak, akoby sa pes snažil niečo vykašľať alebo mu niečo uviazlo v hrdle. Po záchvate môže nasledovať dávenie alebo vykašľanie hlienu či peny.

Inak môže pes pôsobiť relatívne zdravo a mať normálnu chuť do jedla.

To však neplatí vždy. U šteniat, starších psov alebo zvierat s oslabeným organizmom môže mať respiračné ochorenie závažnejší priebeh.

Kde sa môže pes nakaziť?

Infekčné respiračné ochorenia sa ľahšie šíria tam, kde sa stretáva väčšie množstvo psov.

Rizikovým prostredím môžu byť napríklad:

• psie hotely a škôlky,
• útulky,
• výstavy,
• cvičiská,
• psie parky,
• čakárne,
• spoločné ubytovanie viacerých psov.

Príznaky sa nemusia objaviť okamžite po kontakte s iným psom.

Ak pes začne náhle výrazne kašľať a v posledných dňoch bol v kontakte s väčším množstvom psov, je vhodné túto informáciu oznámiť veterinárnemu lekárovi.

NÁŠ TIP

Ak máte podozrenie na infekčné respiračné ochorenie, nechoďte s kašľajúcim psom bez upozornenia priamo do plnej veterinárnej čakárne.

Najskôr na ambulanciu zavolajte a oznámte, že pes kašle. Veterinárny personál vám môže povedať, ako postupovať, aby sa znížilo riziko prenosu infekcie na ostatné psy.

Dá sa kotercovému kašľu predchádzať očkovaním?

Proti niektorým významným pôvodcom infekčného respiračného komplexu existuje vakcinácia.

Očkovanie nemusí zabrániť každej respiračnej infekcii, pretože na vzniku ochorenia sa môže podieľať viacero rôznych pôvodcov.

Môže však znižovať riziko ochorenia spôsobeného pôvodcami, proti ktorým je vakcína určená, a podľa konkrétnej situácie môže zmierniť priebeh ochorenia.

Význam má najmä pri psoch, ktoré pravidelne prichádzajú do kontaktu s veľkým množstvom iných psov.

Vhodný vakcinačný plán konzultujte so svojím veterinárnym lekárom.

Kašeľ pri ťahaní na vôdzke

Niektoré psy začnú kašľať pri silnom tlaku obojka na oblasť krku.

Ak pes na vôdzke výrazne ťahá, tlak na citlivé štruktúry krku môže vyvolať podráždenie a kašeľ.

Opakovaný kašeľ pri vzrušení, pohybe alebo tlaku na krk však môže byť tiež jedným z príznakov kolapsu priedušnice, ktorý sa vyskytuje najmä u niektorých malých a trpasličích plemien.

Pri kolapse dochádza k splošteniu a zúženiu priedušnice. Typický kašeľ býva niekedy opisovaný ako ostrý „husací“ alebo trúbivý zvuk.

Problémy sa môžu zhoršovať pri vzrušení, fyzickej aktivite, obezite alebo tlaku obojka.

Ak pes pravidelne kašle pri chôdzi na vôdzke, nespoliehajte sa iba na výmenu obojka za postroj. Je vhodné zistiť príčinu kašľa veterinárnym vyšetrením.

Kašeľ môže súvisieť aj so srdcom

Nie každý kašeľ pochádza priamo z ochorenia dýchacích ciest.

Pri niektorých srdcových ochoreniach sa môže objaviť kašeľ alebo zhoršené dýchanie. Zvýšenú pozornosť treba venovať najmä starším psom a zvieratám, u ktorých už bolo diagnostikované ochorenie srdca.

Majiteľ si môže všimnúť napríklad:

• zníženú toleranciu záťaže,

• rýchlejšiu únavu,

• neochotu k pohybu,

• zrýchlené alebo namáhavé dýchanie,

• nepokoj počas noci,

• slabosť alebo kolaps.

Kašeľ sám o sebe však nedokazuje srdcové ochorenie. Na rozlíšenie príčiny je potrebné veterinárne vyšetrenie.

Pozor na dýchanie počas spánku

Pri podozrení na ochorenie srdca alebo pľúc môže byť pre veterinára užitočnou informáciou dychová frekvencia psa v úplnom pokoji alebo počas spánku.

Počítajte zdvihnutia hrudníka počas jednej minúty, keď pes pokojne spí a nesníva.

Ak si všimnete, že pes dlhodobo dýcha v pokoji výrazne rýchlejšie než zvyčajne, alebo sa jeho dychová frekvencia postupne zvyšuje, kontaktujte veterinárneho lekára.

Pri namáhavom dýchaní však na počítanie dychov nečakajte a vyhľadajte pomoc okamžite.

Kašeľ, dávenie alebo reverzné kýchanie?

Majitelia niekedy označia ako kašeľ prakticky každý nezvyčajný zvuk, ktorý pes vydáva.

Kašeľ

Pri kašli pes prudko vytláča vzduch z dýchacích ciest. Môže ísť o jednotlivé zakašľanie alebo celý záchvat.

Dávenie

Pri dávení vyzerá pohyb skôr ako pokus o zvracanie. Pes môže naťahovať krk a sťahovať brušné svaly.

Kašeľ a dávenie sa však môžu objaviť aj bezprostredne po sebe, takže ich rozlíšenie nemusí byť jednoduché.

Reverzné kýchanie

Reverzné kýchanie môže majiteľa poriadne vystrašiť.

Pes počas epizódy rýchlo a hlučne vťahuje vzduch nosom, často stojí s vystretým krkom a vydáva výrazné chrčivé alebo nasávajúce zvuky.

Epizóda väčšinou trvá krátko a následne sa pes správa normálne.

Reverzné kýchanie býva často neškodné, ale ak sa objavuje veľmi často, mení svoj charakter alebo ho sprevádzajú ďalšie príznaky, je vhodné poradiť sa s veterinárom.

Natočte kašeľ na telefón

Jedna z najjednoduchších vecí, ktorú môžete pre veterinára urobiť, je nahrať epizódu na video.

Pes totiž počas vyšetrenia nemusí zakašľať ani raz.

Video môže veterinárovi pomôcť rozlíšiť, či ide skôr o kašeľ, dávenie, kýchanie alebo reverzné kýchanie.

Zároveň si skúste všimnúť:

• kedy kašeľ začal,
• ako často sa objavuje,
• či je horší cez deň alebo v noci,
• či vzniká po aktivite,
• či ho vyvoláva vzrušenie,
• či sa objavuje pri jedle alebo pití,
• či pes nedávno navštívil miesto s veľkým množstvom iných psov,
• či sa pridali ďalšie príznaky.

Tieto informácie môžu byť pri diagnostike veľmi užitočné.

Ako veterinár zisťuje príčinu kašľa?

Vyšetrenie sa začína anamnézou a klinickým vyšetrením psa.

Veterinár si vypočuje srdce a pľúca a podľa príznakov môže odporučiť ďalšie vyšetrenia.

Môžu medzi ne patriť napríklad:

• röntgen hrudníka,
• krvné testy,
• vyšetrenie na konkrétne infekčné ochorenia,
• vyšetrenie srdca,
• ultrazvuk srdca,
• ďalšie vyšetrenia dýchacích ciest.

Potrebné vyšetrenia sa líšia podľa veku psa, charakteru kašľa a ďalších príznakov.

 

Môžem dať psovi sirup proti kašľu?

Bez odporúčania veterinárneho lekára radšej nie.

Kašeľ môže mať množstvo rôznych príčin a jeho potlačenie nemusí byť vždy vhodné.

Niektoré humánne prípravky navyše obsahujú kombinácie účinných látok alebo pomocné látky, ktoré nie sú pre psa vhodné.

Liečba sa preto odvíja od príčiny. Inak sa postupuje pri infekčnom ochorení, inak pri kolapse priedušnice, ochorení srdca alebo zápale pľúc.

Na trhu sú už dostupné aj sirupy proti kašľu pre psy.

Nepodávajte psovi ľudské lieky proti kašľu bez konzultácie s veterinárnym lekárom.

Čo môžeme urobiť doma?

Ak veterinár vyhodnotí, že pes môže zostať v domácej starostlivosti, pomôcť môže pokojnejší režim a obmedzenie intenzívnej fyzickej aktivity.

Pes by mal mať neustále dostupnú čerstvú vodu a prostredie bez cigaretového dymu a ďalších dráždivých látok.

Pri podozrení na infekčný kašeľ obmedzte kontakt s inými psami podľa pokynov veterinára.

Ak tlak na krk zhoršuje kašeľ, veterinár môže odporučiť vhodný postroj namiesto obojka.

Domáce opatrenia však nenahrádzajú diagnostiku, ak je kašeľ výrazný, opakovaný alebo sa zdravotný stav psa zhoršuje.

Kedy treba navštíviť veterinára?

Veterinárne vyšetrenie je vhodné, ak:

• kašeľ pretrváva alebo sa opakuje,
• postupne sa zhoršuje,
• pes kašle veľmi intenzívne,
• objaví sa horúčka alebo výrazná únava,
• pes odmieta potravu,
• objaví sa výtok z nosa,
• pes má zníženú toleranciu pohybu,
• ide o šteňa, seniora alebo psa s iným ochorením.

Veterinára kontaktujte aj vtedy, ak jednoducho neviete posúdiť, či ide o kašeľ alebo iný problém s dýchaním.

Kedy ide o urgentný stav?

Niektoré príznaky už nie sú dôvodom na objednanie „niekedy v najbližších dňoch“.

Okamžitú veterinárnu pomoc vyhľadajte najmä vtedy, ak pes:

• má výrazné problémy s dýchaním,
• dýcha namáhavo alebo lapá po dychu,
• má modrasté, sivé alebo veľmi bledé sliznice,
• skolabuje,
• je výrazne slabý alebo nereaguje normálne,
• má podozrenie na cudzie teleso v dýchacích cestách.

Pri problémoch s dýchaním môže ísť o stav ohrozujúci život.

ZAPAMÄTAJTE SI

Kašeľ je príznak, nie diagnóza.

Jednorazové zakašľanie môže byť neškodné, ale opakovaný alebo dlhotrvajúci kašeľ môže signalizovať ochorenie dýchacích ciest, priedušnice, pľúc, srdca alebo iný zdravotný problém.

Všímajte si preto nielen to, ako pes kašle, ale aj kedy kašle a ako sa pritom celkovo cíti.

A keď sa epizóda objaví doma, vytiahnite telefón a nahrajte ju. Krátke video môže byť pri návšteve veterinára užitočnejšie než snaha napodobniť zvuk slovami.