Čo je imunitný systém
Lekári definujú pojem imunita ako odolnosť organizmu voči rôznym ochoreniam. Imunita je schopnosť organizmu, ktorá tvorí základnú obrannú líniu nielen proti väčšine choroboplodných mikroorganizmov, ale napríklad aj proti nádorovému bujneniu.
Ako funguje imunita
Imunitný systém tvorí súbor buniek a orgánov, ktoré spolupracujú na obrane organizmu proti cudzorodým zárodkom. To sú mikróby - drobné, infekčné organizmy ako baktérie a vírusy, ale i parazity a huby. Úlohou imunity je i kontrola a odstraňovanie nádorových buniek. Ak imunita zlyhá alebo je oslabená, môže vyvolať rôzne ochorenia - časté prechladnutie, chrípku, alergiu, zápal kľbov ( artritídu ) ale aj rakovinu. Základom funkcie imunity je zložitá a dynamická komunikačná sieť. Pri kontakte s cudzou látkou imunitné bunky začnú produkovať chemické látky. Tieto látky umožňujú bunkám regulovať svoj vlastný rast a správanie, zmobilizovať ďalšie bunky a nasmerovať ich na problematické, postihnuté miesta. Orgány imunity sú rozmiestnené v celom tele a spolu s nervovým, srdcovým pohybovým a tráviacim systémom zaisťujú harmonickú činnosť organizmu ako celku.
Základom imunitného systému je teda schopnosť organizmu rozlíšiť telu vlastné a telu cudzie bunky a primerane na ne reagovať. Ak funguje imunitný systém normálne, imunitné obranné bunky sa aktivujú len v prípade, že objavia telu cudzie látky. Čokoľvek, čo môže spustiť obrannú reakciu imunitných buniek sa nazýva antigén. Antigénom môže byť napr. baktéria, vírus alebo len jeho časť.
Čím si oslabujeme imunitný systém?
Každá prekonaná infekcia znižuje prirodzenú odolnosť organizmu. Imunitný systém sa však neformuje len vplyvom infekcií. V dnešnej dobe na nás pôsobí celý rad negatívnych vplyvov, ktoré prispievajú k oslabeniu imunitného systému. Medzi tieto rizikové faktory patria napríklad znečistené životné prostredie toxickými látkami, opakovaný či dlhodobý stres, negatívne emócie , nesprávna výživa a životospráva, nedostatok spánku, užívanie nadmerného množstva omamných látok (alkohol, cigarety, drogy), nadmerné a časté užívanie antibiotík, rôzne druhy žiarenia. Posledné výskumy v imunológii potvrdili aj úzke prepojenie medzi psychikou a imunitou. Stresové, frustrujúce a konfliktné situácie môžu vyvolať patologické reakcie alebo rozličné ochorenia. Stres má negatívny vplyv na zvyšovaní krvného tlaku, na zvýšení pravdepodobnosti vzniku infarktu, na vývoji aterosklerózy, ako aj na ochorení končatinových ciev. Stres taktiež vplýva na vznik vredových chorôb, na vyvolanie cukrovky u osôb s dispozíciami, na poruchy zažívania, na vznik nádorov. Vplyv týchto negatívnych faktorov sa znásobuje a spôsobuje preťaženie a rôzne poruchy funkcie imunitného systému. Výsledkom je zvýšený výskyt opakovaných či chronických infekčných chorôb, i onkologických ochorení. Poruchy imunity môžu postihnúť bunkovú aj humorálnu zložku imunitného systému.
Prejavy oslabeného imunitného systému
Nedostatočná funkcia imunitného systému sa môže prejavovať celkovým pocitom únavy, bolesťami kĺbov, zhoršeným hojením rán, opakovanými bakteriálnymi, vírusovými a plesňovými ochoreniami, zníženým počtom bielych krviniek, zvýšenou vnímavosťou k nádorovým ochoreniam a pod.