Čaká vás vyšetrenie krvi? Zoznámte sa s hodnotami a ich významom

Článok si môžete vypočuť aj v audio verzii.

V článku sa dozviete:

1. Čo je vlastne vyšetrenie krvi
2. Biochemické vyšetrenie krvi – skratky a hodnoty
3. Biochemické vyšetrenie krvi – hodnoty a ich význam
4. FAQ - najčastejšie otázky

Laboratórne vyšetrenie krvi je bežnou súčasťou preventívnych prehliadok, ale aj rôznych odborných vyšetrení. Čaká vás takéto biochemické vyšetrenie krvi a radi by ste aspoň približne vedeli, čo jednotlivé skratky znamenajú?

Čo je vlastne vyšetrenie krvi

Mikrobiologické vyšetrenie krvi (hematologické vyšetrenie krvi) slúži na to, aby lekár skontroloval a odhalil určité stavy alebo choroby v organizme. Takisto lekár dokáže skontrolovať stav niektorých orgánov, ale aj účinnosť nastavenej liečby.   

Najčastejšie sa vykonáva komplexné vyšetrenie krvi, čiže tzv. krvný obraz s diferenciálom. Podľa rozhodnutia ošetrujúceho lekára sa však môže vykonať nielen základné vyšetrenie z krvi, ale napríklad aj biochemické vyšetrenie krvi, ktoré zahŕňa hladiny bielkovín, minerálov, či hormónov, sérologické vyšetrenie krvi, ktoré slúži napr. na určenie vírusových infekcií, ale aj vyšetrenie krvi v tehotenstve.

Biochemické vyšetrenie krvi – skratky a hodnoty

Poďme sa teda pozrieť na základné biochemické vyšetrenie krvi. Čo znamenajú jednotlivé skratky a hodnoty a aké sú normy?

Normy všeobecného krvného testu

Biochemické vyšetrenie krvi – hodnoty a ich význam

Čo znamenajú skratky a hodnoty vo výsledku všeobecného krvného testu?

Červené krvinky

RBC alebo Ery – množstvo červených krviniek (erytrocytov) v biliónoch na liter krvi. Ak je množstvo zvýšené, môže ísť o dôsledok dehydratácie, pobytu vo vysokých nadmorských výškach alebo vrodených chorôb srdca. Znížené hodnoty môžu značiť chudokrvnosť, artritídu, krvácanie, tehotenstvo, cirhózu pečene, pľúcne choroby alebo nádor.

Hemoglobín

HGB alebo Hb – množstvo červeného krvného farbiva hemoglobínu v gramoch na liter krvi. Nízke hodnoty znamenajú chudokrvnosť, skryté krvácanie, poruchy pečene, štítnej žľazy alebo obličiek. Vysoké hodnoty môžu znamenať dehydratáciu alebo nedostatočné okysličovanie krvi.

Hematokrit

HCT alebo Htk – pomer objemu červených krviniek k celkovému objemu krvi, ktorý sa udáva v %. Zvýšený môžu znamenať zvýšenie počtu červených krviniek alebo stratu krvnej tekutiny (dehydratácia). Znížený je znakom anémie.

Krvné doštičky

PLT alebo Tr – množstvo krvných doštičiek (trombocytov) v miliardách na liter krvi. Ak sú hodnoty zvýšené, môže ísť o nedostatok železa. Stúpnuť môžu aj v tehotenstve, po úrazoch alebo pri niektorých druhoch nádorov. Znížené hodnoty môžu byť znakom alkoholizmu, porúch zrážanlivosti krvi.

Leukocyty

WBC alebo Leu W – množstvo bielych krviniek v miliardách na liter krvi. Zvýšené leukocyty sú znakom infekcie alebo zápalu. Znížené môžu znamenať nedostatočný imunitný systém. Ak nie sú hodnoty leukocytov v normále, potrebné sú ďalšie vyšetrenia.

Neutrofily

NEUabs a NEU – ide o percentuálne zastúpenie jedného z typov bielych krviniek. Zvýšené hladiny neutrofilov signalizujú stres, zlyhanie obličiek, rakovinové metastázy, či eklampsiu.

Lymfocyty

LYMabs a LYM – percentuálne zastúpenie jedného z typov bielych krviniek. Slúži na diagnostiku leukémií, lymfómov, infekcií alebo autoimunitných chorôb. Počet lymfocytov ovplyvňuje aj dlhodobé vystavenie toxickým chemikáliám.  

Monocyty

MONOabs a MONO – percentuálne zastúpenie jedného z typov bielych krviniek. Slúži na diagnostiku ochorení ciev, chronických infekcií (napr. tuberkulóza, infekcie srdca), leukémie a porúch kostnej drene.

Eozinofily

EOZabs a EOZ - percentuálne zastúpenie jedného z typov bielych krviniek. Slúži na diagnostiku zápalových porúch – najmä kože a tráviaceho traktu, alergií, parazitických infekcií, ale aj určitých typov rakoviny.

Bazofily

BASOabs a BASO – percentuálne zastúpenie jedného z typov bielych krviniek. Slúži pri diagnostike alergií, porúch zrážanlivosti krvi, či parazitických infekcií. Nižšie hodnoty značia závažné alergické reakcie.

Normy krvného testu sa môžu u rôznych laboratórií mierne líšiť. U detí sú normy krvných testov odlišné, a to v závislosti od veku dieťaťa.

FAQ - najčastejšie otázky ohľadne vyšetrenia krvi

Čo sa dá zistiť z vyšetrenia krvi?

Vyšetrenie krvi umožňuje lekárovi skontrolovať celkový stav organizmu, odhaliť rôzne ochorenia a skontrolovať funkciu orgánov. Najčastejšie sa vykonáva krvný obraz s diferenciálom, ktorý sleduje množstvo červených a bielych krviniek, hemoglobín a krvné doštičky. Biochemické vyšetrenie krvi okrem toho zahŕňa hladiny bielkovín, minerálov a hormónov. Sérologické vyšetrenie slúži napríklad na určenie vírusových infekcií.

Čo znamenajú skratky vo výsledkoch krvného obrazu?

Najdôležitejšie skratky sú RBC – červené krvinky, HGB – hemoglobín, HCT – hematokrit, PLT – krvné doštičky a WBC – biele krvinky. Medzi biele krvinky patria neutrofily, lymfocyty, monocyty, eozinofily a bazofily, ktoré sa uvádzajú ako percentuálne zastúpenie. Každá hodnota má svoju normu a jej odchýlka nahor alebo nadol môže signalizovať rôzne zdravotné problémy.

Čo znamená, ak sú hodnoty mimo normy?

Zvýšené biele krvinky zvyčajne signalizujú infekciu alebo zápal, znížené môžu naznačovať oslabený imunitný systém. Nízky hemoglobín je znakom chudokrvnosti alebo skrytého krvácania. Zvýšený hemoglobín môže signalizovať dehydratáciu. Odchýlky v hodnotách krvných doštičiek môžu súvisieť s poruchami zrážanlivosti krvi. Každú odchýlku by mal posúdiť lekár, keďže jedna hodnota mimo normy sama o sebe nemusí znamenať ochorenie.

Ako sa treba pripraviť na odber krvi?

Na odber krvi je zvyčajne potrebné prísť nalačno, teda minimálne 8 až 12 hodín po poslednom jedle. Deň pred odberom sa odporúča vyhýbať alkoholu a tučným jedlám, ktoré môžu skresliť výsledky. Pred odberom je vhodné piť dostatok vody, pretože dehydratácia môže ovplyvniť niektoré hodnoty. Konkrétne pokyny vám vždy upresní ošetrujúci lekár podľa toho, aké vyšetrenie sa bude vykonávať.

Líšia sa normy krvného obrazu u detí a dospelých?

Áno, normy krvných testov u detí sú odlišné od noriem dospelých a líšia sa aj v závislosti od veku dieťaťa. Rovnako sa môžu mierne líšiť referenčné hodnoty medzi jednotlivými laboratóriami. Preto je dôležité porovnávať výsledky vždy s normami uvedenými priamo na laboratórnom výpise a ich interpretáciu zveriť lekárovi.

Ako často by sa malo robiť vyšetrenie krvi?

Základné vyšetrenie krvi je súčasťou pravidelných preventívnych prehliadok, ktoré sa u dospelých odporúčajú raz za dva roky. Pri chronických ochoreniach, dlhodobej medikácii alebo sledovaní liečby môže lekár odporučiť častejšie odbery. Vyšetrenie krvi sa tiež vykonáva pri podozrení na konkrétne ochorenie, pred operáciou alebo v rámci špeciálnych odborných vyšetrení, napríklad vyšetrenie krvi v tehotenstve.

Zdroje:

• https://www.nhlbi.nih.gov/health/blood-tests#:~:text=Blood%20tests%20are%20very%20common,how%20well%20treatments%20are%20working
• https://doktorpro.sk/blog/what-are-blood-tests-and-how-to-decipher-them
• https://www.unilabs.sk/ako-sa-pripravit-na-vysetrenie-krvi
• https://primar.sme.sk/c/22039437/vysetrenie-krvi-co-znamenaju-skratky-a-hodnoty-vo-vysledkoch.html
• https://sk.unilabs.online/blog/krvny-obraz-pod-lupou-ako-rozlustit-jeho-skratky